Môj úžasný narodeninový víkend

Milí čitatelia! Pred pár dňami som oslávila svoje 24. narodeniny. Doteraz som sa necítila staro, ale začínam si uvedomovať, že dospelosť sa v tomto veku zdá byť iná, než keď som mala 18. Jedna z mojich obľúbených postáv rádiový psychiater Frasier Crain v jednej časti povedal: "Nestarneš, si len o rok bližšie k smrti". A tak sa pýtam: som o jeden rok múdrejšia alebo len staršia?

Narodeniny sú vždy príležitosťou na zamyslenie sa nad tým, čo všetko sa za ten rok zmenilo a aké dôležité momenty sme prežili. Narodeniny sú jedným z tých dní, ktoré nám dávajú priestor na bilanciu, na to, aby sme sa pozreli späť, ale aj vpred. 

Keď sa obzriem na uplynulý rok uvedomujem si, aký bohatý bol na zážitky, priateľstvá, ale hlavne na sebalásku. Bol to rok plný zlomov a pre mňa dospelých udalostí a rozhodnutí: Kúpila som si psíka, chodila som na terapie k psychologičke, bola na koncerte takmer klasickej hudby, darovala krv, bola som s rodinou v Taliansku, na splav na rafte, a s kamarátmi na Malte, bola som v divadle na predstavenie Malé ženy a zažila som veľa iných vecí, o ktorých som na blogu ani nepísala. 

Najviac vďačná som práve za rodinu, priateľov a terapie, pretože mi pomohli zmieriť sa s vecami, ktoré nedokážem zmeniť. Naučila som sa zmeniť pohľady a postoje na veci, ktoré ma trápili v každodennom živote a nedali mi spať. Tá zmena nebola vo veľkých veciach, ale práve v tých malých, nenápadných momentoch, ktoré zvyknú vyplniť bežné dni. Straty, sklamania, otázky, na ktoré som stále nenašla odpovede. Ale možno práve o tom to je. Nie všetko musíme mať vyriešené, aby sme mohli kráčať ďalej. Každá jazva, každý úsmev – to všetko som ja. Počas môjho dvadsiateho tretieho roka života som sa učila sebaláske a v značnej miere sa mi to podarilo. 

Ako som strávila narodeniny?

Na svoje narodeniny si nikdy neplánujem žiadne oslavy. Pred dvoma rokmi sme s kamarátmi šli jazdiť na motokárach, čo sa aspoň zdánlivo podobalo oslave, ale tento rok som si naplánovala príjemne introvertsky strávený deň. 

V tento deň som sa zobudila do zasneženého rána. V radosti som sa smiala, že sú to konfety z prírody. Tento rok snežilo po prvý raz a veľmi sa teším, že to bolo práve na moje narodeniny. Vďaka vločkám bol môj deň výnimočnejší. 

Poobede som šla na masáž. Na profesionálnej masáži som bola po druhý raz. Prvýkrát som bola blízko Bratislavy na bankovanie a tentokrát som vyskúšala masérku v našom mestečku. Vybrala som si hodinovú celotelovú masáž, ktorá zahŕňala masáž chrbta, rúk a nôh. Bolo to veľmi príjemné hlavne masáž končatín. Najviac som si cenila absenciu komunikácie, pretože ticho mi pomáhalo sústrediť sa na masáž, príjemnú vôňu eterických olejov a relaxačnú hudbu. 

Po návrate z masáže som dostala darčeky. Rodičia mi už dávnejšie dali maňušky Chasea a Marshalla z Labkovej patroly, pretože by sa mi mohli zísť pri vykonávaní môjho budúceho povolania. Od brata som dostala hnedú mikinu s malým Simbom, Timonom a Pumbom z rozprávky Leví kráľ. Všetko je z Primarku. (Naozaj mám 24 rokov, uisťujem vás so smiechom.) Priateľ mi daroval všetkým známu knihu Štvrté krídlo a dve balenia esenciálnych olejov do difúzera z Pepca. Arometerapiu spomínam prakticky v každom druhom článku a minulý rok v januári som o nej napísala celý článok.

Večer sme boli na horúcu čokoládu v obľúbenej Čukoláde a na večeri v nákupnom centre. Čukoláda je kaviareň, kde podávajú najmä čokoládové nápoje. Interiér pôsobí trochu zvláštne, pretože každá stolička alebo stôl vyzerá inak, no práve to spôsobuje príjemný eklektický štýl.

Mamka ani tento rok neporušila tradíciu a namiesto narodeninovej torty mi urobila burizónové guľky. Budúci týždeň vám na nich pridám recept. 

Včera som sa bola korčuľovať na zimnom štadióne s mojou malou sesternicou a bolo príjemné si zopakovať korčuliarske zručnosti. 

Ako oslavujete narodeniny vy?