3# BLOGMAS - Adventný worshop "Vôňa ihličia"

Milí čitatelia, dnes sa s vami chcem podeliť o neopakovateľnú skúsenosť, ktorú som mala v piatok pred 1. adventnou nedeľou, vďaka občianskemu združeniu, ktoré sa venuje outdoorovej edukácii detí. Pre verejnosť v našom meste si pripravili krásny adventný workshop pre deti aj dospelých v rámci ktorého sme si mohli z prírodných materiálov vyrobiť adventné vence, vence na dvere alebo ikebany, pohľadnice, anjelikov na vianočný stromček alebo iné dekorácie. Navyše bol vstup na tento worskhop za symbolický poplatok. To sa nedalo odmietnuť! 

Pred worskhopom som šla na hodinu do knižnice, ktorá bola v rovnakej budove, ale na inom poschodí. Kamarátka, ktorá tam robí knihovníčku mi urobila kávu (po prvýkrát od kedy tam chodím) a tým sa započal nádherný večer. Na workshope som šla so svojou malou sesternicou a keby nebolo jej, asi by som sa neodvážila ísť. Takto som mala "výhovorku", že je to kvôli nej. Spoločnosť mala ona aj ja. 

Na začiatku nebolo nijaké oficiálne privítanie, ani vysvetlenie ako sa vence robia. Postupne prichádzali mladé mamičky so svojimi manželmi a ratolesťami a bez vyzvania si začali brať ihličie z obrovskej kopy. To ma mierne vyviedlo z miery a prinútilo k samostatnej práci. Z diaľky som si šimla jednu slečnu, ktorá pri jednom zo stolíkov niekomu vysvetľovala ako sa veniec robí, tak som šla za ňou a poprosila ju o pomoc. Dala mi do ruky drevený kruh, pretože som si sebou žiaden nedoniesla a ukázala mi, že veniec sa robí prikladaním vetvičiek k sebe na kruh a násle stačí tieto vetvičky obmotať drôtikom. Tak som si z konárov tiež nastrihala zopár vetvičiek a pokračovala podľa pokynov. Predtým som si nemyslela, že je to také ľahké. 

Za pol hodiny som si vytvorila menší kruh a potom som si všimla, že nejaký chlapec nesie veľký kruh s dlhými skrutkami. Pochopila som, že dierky v drevenom kruhu sú určené práve na tieto skrutky, tak som si šla zo stolíka zobrať veľký kruh aj skrutky a opäť sa dala do práce. Keď som po hodine mala hotový aj druhý kruh šla som si vybrať a prilepiť ozdoby. Najviac sa mi páčili drevené srdiečka, pomaranče a pomarančová kôra. 

Tento večer hodnotím ako jeden z najkrajších večerov aké som zažila. Je lepšie mať nízke očakávania a byť v dobrom prekvapený, než mať privysoké nároky a predstavy a byť sklamaný. Pred workshopom som čakala staré babky z klubu dôchodcov (ako to už v malých mestách býva) a dlhé vysvetľovanie každého kroku, ale toto malo omnoho živší a mladistvý nádych. Páčila sa mi neformálnosť, nikto ma nekontroloval koľko a čoho som si zobrala zo širokej ponuky rôznych druhov ihličia, listov, kvetov, drevených ozdôb... Som veľmi vďačná za sesternicu, ktorá mi robila väčšiu oporu, než si v skutočnosti uvedomovala aj za toto občianske združenie, ktoré s podporou mesta pripravilo skutočný inšpiratívne podujatie. Pozitívne hodnotím, že všetko bolo esteticky doladené do najmenších detailov. Prírodné materiály, voňavé sviečky, svetielka, hudba... Toto sú presne moje najmilšie veci, o ktorých tak rada píšem.

Takto pozitívne naladená som šla domov s pekne ozdobeným adventným vencom a ihličnatým kruhom, ktorý ešte čaká na dozdobenie, aby sa z neho stal veniec na dvere. 

Páčil by sa vám tento workshop? 

Vyrábate si adventné vence alebo ich kupujete?